Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce Málaš

Z histórie

História obce Málaš

Obec sa prvýkrát spomína r. 1156 ako Malos a patrila ostrihomskému arcidianokátu. Pred r. 1277 mal tu svoje majetky aj župný hrad Hont, ale neskôr boli jeho majetky rozdelené. Kráľ Ladislav IV. daroval r. 1277 ostrihomskému prepoštovi dve jutra pôdy a málašské panstva Hontu, ktoré neskôr pripadli ostrihomskej kapitule. R. 1274 je obec zapísaná ako Malas a Malos, r. 1286 ako Malws: Adorján Málasi r. 1290 vymenil s ostrihomskou kapitulou svoje štyri jutrá zeme v Kýri za iné v Málaši. Koncom 13, a začiatkom 14. stor. sa tu spomínajú tri lokality podobného názvu: r. 1297 Kydymalusy, r. 1303 Puszta Malas (aj Malus a Malas) a r. 1327 Mendscenthmalasa. Prvá lokalita bola majetkom ostrihomskej kapituly, ďalšie dve patrili zemanom. R. 1321 kráľ Karol Róbert obec daroval županovi Jurajovi. Kým v listine sa spomína ako Malas, pápežskí vyberači daní ju do súpisu zapísali ako Malus. R. 1322 sa v spore medzi slúžnym Štefanom synom Tomáša a županom Bochovom spomína v podobe Bevd de Malas. R. 1333 tu malo svoje majetkové podiely aj jágerské arcibiskupstvo. R. 1323 synovi Hochloua komesovi Jurajovi Tapolcsányimu daroval obec Málaš kráľ Karol Róbert, lebo po smrti Matúša Čáka Juraj sľúbil kráľovi vernosť a otvoril mu brány hradu Levice. Tak komes získal štedrú donáciu na obec Málaš. V 14. stor. sa obec spomína pod rôznymi menami, raz ako Bydy, inokedy ako Bewd a aj Bydy Malas. R. 1343 sa obec spomína aj v stavovskej dohode medzi synmi župana Juraja a deťmi jeho súrodenca, ale predtým tu nachádzame ako zemepánov Poborovcov (z Gyórôdu). Prvým obyvateľmi obce boli Slováci, ktorými obec dosídlil kráľ Ladislav Veľký a neskôr aj kráľ Žigmund. Ale títo Slováci v dôsledku morovej nákazy neskôr vymreli a obec bola v 18. stor. dosídlená Maďarmi.


R. 1527 kráľ Ján Zápoľský potreboval zvýšiť stavy svojich prívržencov, a tak v Budíne r. 1527 vystavil donačnú listinu pre Tomáša, Juraja, Ladislava Kistapolcsányiovcom na obce Topoľčianky, Veľké Mlyňany, Malé Volkovce, Malý Uhrovec, Malý Málaš, Kolačno, Pažitie a Sudince. Ale v tom roku sa Málaš spomína ako opustená obec. R. 1535 sa spomínajú dve obce, Veľký Málaš patril zemanom Málasiovcom a Kálnayovcom, Malý Málaš bol úplne opustený. Neskôr sa ako obec vyvíjal iba Veľký Málaš, ktorý sa stal rýdzo zemianskou dedinou. R. 1537 získal Veľký Málaš Krištof Ordódy, a obec sa stala ich rodovým majetkom. Neskôr tu boli zemepánmi aj rodiny Baloghovcov, Hunyadyovcov, Foglárovcov, Rainprechtovcov a Veressovcov. Tieto rodiny, resp. ich príbuzní, vlastnili obec až do r. 1945. R. 1600 bolo v obci iba 16 zdanených domov, o rok neskôr ich bolo 18. R 1720 tu žilo 14 daňovníkov, bola tu aj krčma a výsek mäsa. R. 1828 mala obec už 61 domov a 397 obyvateľov. E. Fényes spomína Málaš ako obec so žírnymi ornými pôdami a pasienkami vhodnými na chov oviec.


Do r. 1945 bol v obci len jediný poschodový obytný dom, a to kaštieľ Hechtovcov. Bolo tu niekoľko prízemných šľachtických a zemianskych sídiel a malé učupené prízemné sedliacke domy. Obyvatelia obce boli väčšinou katolíckeho náboženského vyznania. Kalvínska farnosť tu vznikla r. 1655 a zanikla r. 1736. Kalvíni v obci kostol nemali. Prvá židovská rodina sa podlá kroník usadila v Málaši r. 1870 a patrila pod farnosť v Tekovských Lužanoch. Poštový úrad v obci bol zriadený už 26. novembra 1882, prvý telefón tu bol zavedený r. 1911.

 

Prvá svetová vojna do života obce príliš nezasiahla, ale vyžiadala si 15 obetí. Vznik I. ČSR prijali obyvatelia Málaša pokojne. 28. septembra 1918 bola odovzdaná do užívania malá priemyselná železničná trať vedúca z Málaša do Pohronského Ruskova. Na jej výstavbe sa zúčastnili talianski vojenskí zajatci. R. 1920 vyhorela tunajšia likérka. V rokoch 1925 - 26 prebehla v Maláši pozemková reforma, ktorá prispela k stavebnému rozvoju obce. Málaš bol dovtedy málo zastavaný, ale po tom, čo sa dostali v pozemkom aj chudobnejší obyvatelia, začala sa tu rozsiahlejšia výstavba. Tak v obci do r. 1932 stálo už 120 domov. Kultúra v tom období sa vo väčšej miere dostávala aj do sedliackych domov. Do obce r. 1935 pravidelne chodilo 17 druhov československých novín (60 kusov), 21 druhov maďarských (111 kusov) a 2 druhy nemeckých novín (5 kusov). Slovenská obecná knižnica mala r. 1935 156 zväzkov kníh, obecná maďarská knižnica 111 zväzkov (1934), učiteľská knižnica 211 zväzkov a mládežnícka knižnica vlastnila 327 kníh. Hasičský spolok bol založený 29. apríla 1934, Slovenská liga 1. januára 1935 a pôsobilo tu viacero politických strán. Prvé rádio v obci vlastnil Imrich Hecht od 31. októbra 1926, potom sa počet jeho vlastníkov postupne zvyšoval.
Obyvatelia Málaša boli známi ako vynikajúci poľnohospodári. Do Prahy, Brna a Ostravy v 30.-40. rokoch ročne dodávali asi 250 kusov hovädzieho dobytka. Málašania dostali na rôznych výstavách viacero vyznamenaní. Na výstave obilia v Želiezovciach r. 1932 získal 1. cenu Ján Raffay, v tom istom roku aj 2. cenu na výstave v Tekovských Lužanoch. Za jačmeň získal cenu aj Juraj Schlússler. V auguste 1935 získal na 12. ročníku Slovenského jačmeňa Ede Roth 3. cenu. Niekoľko tunajších občanov sa pred I. svetovou vojnou vysťahovalo do Buenos Aires v Argentíne (r. 1924 Peter Petrovics, r. 1925 Štefan Petrovics, r. 1926 Mária Petrovicsová, r. 1928 Margita Petrovicsová, r. 1935 Juraj a Helena Kissovci, r. 1936 Anna Szenessyová vycestovala za manželom Gejzom Forgáchom).

 

Pred II. svetovou vojnou sa do obecného majetku počítal: obecný dom, ľadovňa, dom pastiera, drevená požiarna zbrojnica, dom smútku, obecná váha, 36 katastrálnych jutár ornej pôdy a záhrad (v hodnote 92 300 Kč), cintorín, kafiléria a vinice. II. svetová vojna si vyžiadala z radov obyvateľstva 18 obetí, udalosti štátnych zmien tu prebiehali pokojne. Rozvoj obce pokračoval aj po II. svetovej vojne. R. 1948 bol založený ŠM, r. 1956 JRD.
Mnoho starých domov bolo prestavaných, postavilo sa veľa nových. Spevnili sa cesty, postavilo sa nové pohostinstvo a obchod. Viacero obyvateľov chodí v súčasnosti za prácou do okolitých miest. Obec bola elektrifikovaná.

 

Obec Dolná Arma stávala v chotári Málaša a bola radovým majetkom rodiny Kürthyovcov. Ako opustená obec sa spomína r. 1536 a zanikla v časoch tureckých vojen. V súpise z r. 1657 bolo tu spísaných 13 spustošených pozemkov, ale r. 1663 Turci obec opäť vyrabovali. Potom Dolná Arma bola obnovená iba ako osada. Od r. 1868 patrila Hunyadyovcom, r. 1902 ju kúpil Alexander Szandtner, r. 1919 majer získala do daru jeho dcéra Alica vydatá za baróna Vojtecha Malcomesa. R. 1934 osadu kúpil Imrich Hecht, ktorému patrila do r. 1945. Neskôr majer získal ŠM Tekovské Lužany.

Malý Málaš bývalá samostatná obec, bola zničená v časoch tureckých vojen a už nebola obnovená. Až v 8. stor. tu Foglárovci vybudovali majer známy vynikajúcim chovom oviec. R. 1891 majer kú¬pil Alexander Szandtner, neskôr ho do vena získal dr. Karol Forray, r. 1929 ho vlastnila manželka dr. Ľudovíta Mihálya, rod. Alžbeta Schumacherová. Tento majetok bol po r. 1920 čiastočne rozparcelovaný a 302 jutár pôdy predal dr. Mihály podnikateľovi Ignácovi Weiszovi. Pred odsťahovaním Mihályovci zvyšok majetku rozpredali viacerým gazdom z Málašu a Tekovských Lužian. Po r. 1948 majer získal ŠM Tekovské Lužany.
 
Pereš (Dolný Pereš alebo Vickó Pereš) patril medzi majetky Ordódyovcov, ktorí tu v 2. polovici 19. stor. založili majer. Tento majer bol majetkom Gabriely Szentiványiovej, rod. Ordódyovej, dcéry Pavla Ordódyho, ministra dopravy Uhorska. Pred I. svetovou vojnou bol majer v prenájme nájomníka Zweiga, potom tu hospodáril nájomca Leo Schlessinger, neskôr jeho syn Vojtech. V rokoch 1945-48 vlastnila majer rodina Prokešovcov, potom ich prevzal ŠM. Okolo r. 1970, resp. 1975 oba majere zanikli.


 

webygroup

dnes je: 18.9.2019

meniny má: Eugénia

podrobný kalendár


8757779

Úvodná stránka