Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3
Oficiálna stránka obce Málaš

Zákon o obecnom zriadení


 


Pracovná verzia úplného znenia

 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov


po zapracovaní návrhu zákona schváleného NR SR 9.2.2010, vrátane dôvodovej správy k jednotlivým novelizovaným ustanoveniam

 

Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

 

PRVÁ ČASŤ

POSTAVENIE OBCÍ

§ 1
Základné ustanovenie

(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

(2) Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy. 1a)

(3) Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

(4) zrušený od 1.1.2002

(5) zrušený od 1.1.2002.
 


§ 1a
Názov obce

(1) Obec a jej časť má svoj názov. Názov obce a jej časti sa uvádza v štátnom jazyku. 1b) Označovanie obce v inom jazyku upravuje osobitný zákon. 1c)

(2) Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce. Názvy častí obcí určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na návrh obce.

(3) Názov novej obce a jej časti sa určuje spravidla podľa názvu časti obce, názvu miestnej časti, podľa pomenovania významného prírodného útvaru, javu alebo historickej udalosti súvisiacej s územím obce alebo nežijúcej významnej osobnosti.

(4) Obec, ktorá vznikne zlúčením obcí, má spravidla názov jednej zo zlučovaných obcí. Ak zlučované obce neustanovia v dohode o zlúčení obcí názov novej obce, lebo sa na ňom nedohodli, navrhne ho ministerstvo. Výnimočne možno určiť aj zložený názov obce.

(5) Obec, ktorá vznikne rozdelením obce, má spravidla názov, ktorý mala ako časť obce. Ak nová obec nevznikla z bývalej časti obce, určí sa jej názov podľa odseku 3.

(6) Neprípustný je názov obce a názov časti obce, ktorý je dlhý, duplicitný, urážajúci mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie alebo je nepriliehavý vzhľadom na historický vývin územia.

(7) Ak sa má určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti v súvislosti so zmenou územia obce, obe zmeny treba vykonať s rovnakou účinnosťou.

 

§ 1b
Symboly obce

(1) Obec má právo na vlastné symboly. Obec, ktorá má vlastné symboly, je povinná ich používať pri výkone samosprávy. Symboly obce sú erb obce, vlajka obce, pečať obce, prípadne aj znelka obce. Právnické osoby zriadené alebo založené obcou, iné právnické osoby a fyzické osoby môžu používať symboly obce len so súhlasom obce.

(2) Právo na vlastné symboly má aj časť obce. Ustanovenia tohto zákona o používaní symbolov obce sa rovnako vzťahujú aj na časť obce, ktorá vykonáva územnú samosprávu. 1d)

(3) Obec označuje erbom obce a vlajkou obce budovu, ktorá je sídlom orgánov obce, zasadaciu miestnosť obecného zastupiteľstva a úradnú miestnosť starostu obce.

(4) Obec používa odtlačok úradnej pečiatky s erbom obce a názvom obce na rozhodnutia, oprávnenia a osvedčenia skutočností vydaných pri výkone samosprávy.

(5) Obec predkladá ministerstvu návrh na zápis symbolov obce do Heraldického registra Slovenskej republiky.

 

§ 2
Územie obce

(1) Územie obce je územný celok, ktorý tvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.

(2) Územie obce sa môže členiť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie.

(3) Obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

(4) O inej zmene územia obce ako v odseku 3 rozhoduje so súhlasom obce obvodný úrad v sídle kraja, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2)

(5) zrušený od 13.6.2008

(6) zrušený od 13.6.2008

Vypúšťajú sa:
(7) účinnosť pozastavená od 1.1.2007

(8) účinnosť pozastavená od 1.1.2007.

(9) účinnosť pozastavená od 1.1.2506.

DS: Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie sú v súlade s ústavou.
 

 

§ 2a
Zlučovanie a rozdelenie obce

(1) Dve obce alebo viac obcí sa môžu zlúčiť do jednej obce; obec sa môže rozdeliť na dve obce alebo viac obcí. Zlúčením obcí zanikajú zlučované obce a vzniká nová obec; rozdelením obce zaniká rozdeľovaná obec a vznikajú nové obce. Zlúčiť obce alebo rozdeliť obec možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.

(2) Súčasťou návrhu na zlúčenie obcí je dohoda o zlúčení obcí a údaje o výsledkoch hlasovania obyvateľov zlučovaných obcí. Dohoda o zlúčení obcí obsahuje najmä
a) názvy obcí, ktoré dohodu uzatvárajú,

b) dátum, ku ktorému sa obce majú zlúčiť,

c) názov novej obce a sídlo jej orgánov,

d) označenie katastrálnych území novej obce,

e) určenie majetku novej obce vrátane finančných prostriedkov, pohľadávok a záväzkov, ako aj označenie právnických osôb novej obce,

f) zoznam všeobecne záväzných nariadení (ďalej len "nariadenie") vydaných zlučovanými obcami,

g) podpisy starostov zlučovaných obcí s uvedením ich mena, priezviska a funkcie.

(3) Nová obec, ktorá vznikla zlúčením obcí, je právnym nástupcom každej z nich.

(4) Nová obec zasiela kópiu dohody o zlúčení samosprávnemu kraju, na ktorého území sa táto obec nachádza, Štatistickému úradu Slovenskej republiky, obvodnému úradu a daňovému úradu.

(5) Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.

Vypúšťajú sa:
„(6) účinnosť pozastavená od 1.1.2007

(7) účinnosť pozastavená od 1.1.2007“

DS: Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky nie sú v súlade s ústavou.

(6) Dohodu o rozdelení obce a ďalšie dokumenty podpisuje starosta obce a splnomocnenec petičného výboru alebo osoba určená v petícii. 2a) Na rozdelenie obce sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.

 

§ 2b
Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev

(1) Obec určuje a mení nariadením názvy ulíc a iných verejných priestranstiev.

(2) V obci, v ktorej je viac ulíc alebo iných verejných priestranstiev, má každá ulica alebo iné verejné priestranstvo svoj názov.

(3) Názvy ulíc a iných verejných priestranstiev sa určujú s prihliadnutím na históriu obce, na významné nežijúce osobnosti, na veci a pod. Neprípustné sú názvy po žijúcich osobách, názvy dlhé, duplicitné, urážajúce mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie, jazykovo nesprávne a názvy nepriliehavé vzhľadom na históriu obce.

(4) Označenie ulíc a iných verejných priestranstiev v jazyku národnostnej menšiny upravuje osobitný zákon. 2b)

(5) Označovanie ulíc a iných verejných priestranstiev názvami zabezpečuje obec na vlastné náklady.

 

§ 2c
Číslovanie stavieb

(1) Obec určuje stavbám súpisné číslo a orientačné číslo, vedie evidenciu súpisných čísiel a evidenciu orientačných čísiel a udržiava ju v súlade so skutočným stavom.

(2) Na označovanie stavieb súpisnými číslami obstaráva obec na vlastné náklady tabuľky rovnakého vzoru. Obec môže rozhodnúť o označovaní stavieb orientačnými číslami na tabuľkách rovnakého vzoru.

(3) Na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo a orientačné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia.

 

 

§ 2d


Odo dňa vyhlásenia referenda, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb prezidenta Slovenskej republiky alebo ľudového hlasovania o jeho odvolaní, volieb do Európskeho parlamentu, volieb do orgánov územnej samosprávy, miestneho referenda alebo sčítania obyvateľov, domov a bytov nemožno až do ich vykonania rozhodnúť o územnej zmene, určiť alebo zmeniť názov obce alebo jej časti, určiť názov ulice alebo iného verejného priestranstva ani rozhodnúť o zmene číslovania stavieb.

DS: Ustanovenie o moratóriu sa rozširuje o ďalší dôvod, a to vyhlásenie volieb do Európskeho parlamentu. Inštitút hlasovania obyvateľov obce sa terminologicky spresňuje vzhľadom na ústavu.

 

§ 3
Obyvatelia obce

(1) Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt. 3)

(2) Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä
a) voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce,

b) hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (miestne referendum),

c) zúčastňovať sa na vypúšťa sa: „verejných“ zhromaždeniach obyvateľov obce a vyjadrovať na nich svoj názor a zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,

DS: Terminológia zákona o obecnom zriadení sa zosúlaďuje s ústavou, ktorá ako jeden zo spôsobov uskutočňovania samosprávy obce ustanovuje inštitút zhromaždenia obyvateľov obce.
d) obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce,

e) používať obvyklým spôsobom obecné zariadenia a ostatný majetok obce slúžiaci pre verejné účely,

f) požadovať súčinnosť pri ochrane svojej osoby a rodiny a svojho majetku nachádzajúceho sa v obci,

g) požadovať pomoc v čase náhlej núdze.

(3) Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce. V súvislosti s tým je povinný
a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce,

b) podieľať sa na ochrane a na zveľaďovaní životného prostredia v obci,

c) napomáhať udržiavať poriadok v obci,

d) poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci. 4)

(4) Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc.

(5) Na samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto
a) má na území obce nehnuteľný majetok alebo v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok,

b) je v obci prihlásený na prechodný pobyt 4a), vypúšťajú sa slová: “alebo dlhodobý pobyt,“
c) má čestné občianstvo obce.

DS: Ide o zosúladenie ustanovenia so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, ktorý v súvislosti s pobytom cudzincov na území Slovenskej republiky transformoval dlhodobý pobyt na prechodný pobyt.
(6) Na osoby uvedené v odseku 5 sa nevzťahuje odsek 2 písm. a) a b).

(7) Pravidlá spôsobilosti výkonu oprávnení v odseku 2 písm. a) a b) upravuje osobitný predpis. 5)

 

Samospráva obce

§ 4
Nadpis zrušený od 1.1.2002

(1) Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

(2) Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce
a) orgánmi obce,

b) miestnym referendom,

DS: Zmeny v príslušných ustanoveniach sa uskutočňujú vzhľadom na terminológiu ústavy, ktorá ustanovuje o miestnom referende.
c) zhromaždením obyvateľov obce.

(3) Obec pri výkone samosprávy najmä

a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,

b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,

c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov 5a) a vykonáva ich správu,

d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, 5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,

e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon,

f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,

g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, 5c) udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,

h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,

i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa 5d) a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,

j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,

k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,

l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,

m) organizuje miestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,

n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,

o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov 6) a dbá o zachovanie prírodných hodnôt,

p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a)

r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,

s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. 6b)

(4) Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

(5) Obec spolupracuje v záujme rozvoja obce s politickými stranami a politickými hnutiami, 7) s občianskymi združeniami 8) a inými právnickými osobami, ako aj s fyzickými osobami pôsobiacimi v obci.

 

§ 5
Vzťah štátu a obce

(1) Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

(2) Výkon štátnej správy prenesený na obec zákonom riadi a kontroluje vláda. 8a) Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov; v ostatných prípadoch sa riadi aj uzneseniami vlády a internými normatívnymi aktmi ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy.

(3) Ak obec dlhodobo, najmenej šesť mesiacov nevykonáva svoju pôsobnosť pri prenesenom výkone štátnej správy a neurobila v tomto čase žiadne opatrenie na zabezpečenie jej výkonu, obvodný úrad v sídle kraja ju písomne vyzve na nápravu a určí jej na to lehotu.

(4) Ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, príslušný na konanie je orgán miestnej štátnej správy oprávnený konať podľa osobitného predpisu.

(5) Obec je povinná uhradiť orgánu miestnej štátnej správy finančné prostriedky za prenesený výkon štátnej správy, ktorý uskutočnil z dôvodu jej nečinnosti.

(6) Orgány štátnej správy prerokúvajú s obcami alebo s ich združeniami opatrenia týkajúce sa obcí pred ich prijatím a s prijatými opatreniami ich oboznamujú.

(7) Obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi. 8b)

(8) V záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu. Orgány štátu poskytujú obciam pomoc v odborných veciach a potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave zamestnancov obcí a poslancov obecných zastupiteľstiev (ďalej len „poslanec“). Obce poskytujú orgánom štátu potrebné údaje pre jednotlivé evidencie vedené orgánmi štátu alebo pre úradné konania v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.

DS: Jednoslovná legislatívna skratka “poslanec” na skrátenie slov “poslanec obecného zastupiteľstva”, ktoré sa v zákone o obecnom zriadení používajú nejednotne, má odstrániť tento nedostatok. Vzhľadom na zavedenie uvedenej legislatívnej skratky sa v príslušných bodoch návrhu zákona vykonávajú potrebné úpravy.


(9) Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko.

(10) Spor z verejnoprávnej zmluvy medzi štátom a obcou, ako aj medzi obcami, rozhoduje súd.

DS: Ustanovuje sa právomoc súdu ako nezávislého štátneho orgánu na rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú z verejnoprávnych zmlúv (správnych dohôd), ktorých účastníkmi sú obce, prípadne obec a štát. V právnom poriadku dosiaľ nie je určený orgán, ktorý by tieto spory rozhodoval.
Verejnoprávna zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorým vznikajú, menia sa alebo sa zrušujú práva a povinnosti v oblasti verejného práva. Podstatnými znakmi verejnoprávnej zmluvy sú teda realizácia úloh verejnej správy, jej uzavretím vznikajú vzťahy verejnoprávnej povahy s právotvornými (konštitutívnymi) účinkami a aspoň jeden zo subjektov tejto zmluvy je orgán verejnej správy. Účelom verejnoprávnej zmluvy je zabezpečiť plnenie verejnoprávnych úloh, čo tento typ zmluvy odlišuje od súkromnoprávnej zmluvy. Verejnoprávna zmluva sa posudzuje podľa svojho obsahu. Zákon o obecnom zriadení upravuje viacero verejnoprávnych zmlúv, napríklad dohodu o zlúčení obcí a dohodu o rozdelení obce (§ 2a), zmluvu uzavretú na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu (§ 20a), zmluvu o zriadení združenia obcí (§ 20b). Taktiež iné právne predpisy upravujú verejnoprávne zmluvy, napríklad zákon č. 130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov zmluvu o poskytnutí finančného príspevku zo štátneho rozpočtu na slovenský vojnový hrob v zahraničí (§ 4 ods. 5), zákon č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvu o poskytnutí dotácie zo štátneho rozpočtu na financovanie projektu v tejto oblasti (§ 13 ods. 1 a 2).

 

§ 6
Všeobecne záväzné nariadenia obce

(1) Obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

(2) Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

(3) Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na internetovej adrese obce v tej istej lehote, ak ju má obec zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým.

(4) Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na obecnom úrade. Pripomienkou možno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť zrejmé, kto ju predkladá. Na ostatné podnety nemusí navrhovateľ nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené.

(5) V prípade živelnej pohromy, všeobecného ohrozenia, odstraňovania následkov živelnej pohromy, ak právny predpis, na základe ktorého sa nariadenie prijíma, nebol včas zverejnený v Zbierke zákonov alebo ak je potrebné zabrániť škodám na majetku, postup podľa odsekov 3 a 4 sa nepoužije.

(6) Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predložil pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov.

(7) Vyhodnotenie pripomienok sa musí predložiť poslancom obecného zastupiteľstva -vypúšťa sa v písomnej forme najneskôr tri dni pred rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia.

(8) Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.

(9) Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým.

(10) Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.



§ 7
Financovanie obce

(1) Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov.

(2) Obec môže na plnenie svojich úloh použiť návratné zdroje financovania a prostriedky mimorozpočtových peňažných fondov.

(3) Na plnenie rozvojového programu obce alebo na plnenie inej úlohy, na ktorej má štát záujem, možno obci poskytnúť štátnu dotáciu. Použitie štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.

(4) Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytnúť štátnu dotáciu.

(5) Obec môže svoje úlohy financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, so samosprávnymi krajmi a s inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami.

(6) Obec si môže na plnenie svojich úloh zriadiť mimorozpočtové peňažné fondy. Na plnenie úloh spoločných pre viac obcí alebo z iného dôvodu môžu obce zriadiť spoločný fond; správu fondu vykonáva rada fondu ustanovená obcami, ktoré fond zriadili, a to podľa dohodnutých pravidiel.
 


§ 8
Majetok obce

(1) Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce.

(2) Majetok obce slúži na plnenie úloh obce.

(3) Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(4) Majetok obce možno použiť najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce.

(5) Majetok obce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila.

(6) Majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon. 9)
 


§ 9
Rozpočet obce

(1) Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka.

(2) Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť; to platí aj o záverečnom účte obce, ako aj o návrhu na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky.

(3) Prebytky rozpočtu obce možno previesť do mimorozpočtového peňažného fondu obce alebo do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok.

(4) Obec vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona. 9a) Ročnú účtovnú závierku obce overuje audítor. 9b) Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom. 10)

(5) Postavenie rozpočtu obce, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového hospodárenia, tvorbu a použitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania medzi obcami, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtu samosprávneho kraja ustanovuje osobitný zákon. 10)
 


DRUHÁ ČASŤ

ORGÁNY OBCE

§ 10
Základné ustanovenie

(1) Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,

b) starosta obce (ďalej len "starosta").

(2) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť a zrušiť podľa potreby stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány, najmä obecnú radu, komisie a určuje im náplň práce; môže zriadiť a zrušiť aj ďalšie svoje orgány a útvary, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 10a)

 

§ 11
Obecné zastupiteľstvo

(1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. 5) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva na štyri roky.

(2) Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa je nezlučiteľná s funkciou
a) starostu,

b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,

c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

d) podľa osobitného zákona. 10b)

(3) Počet poslancov obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa na celé volebné obdobie určí pred voľbami obecné zastupiteľstvo podľa počtu obyvateľov obce takto:
a) do 40 obyvateľov obce 3 poslanci,

b) od 41 do 500 obyvateľov obce 3 až 5 poslancov,

c) od 501 do 1 000 obyvateľov obce 5 až 7 poslancov,

d) od 1 001 do 3 000 obyvateľov obce 7 až 9 poslancov,

e) od 3 001 do 5 000 obyvateľov obce 9 až 11 poslancov,

f) od 5 001 do 10 000 obyvateľov obce 11 až 13 poslancov,

g) od 10 001 do 20 000 obyvateľov obce 13 až 19 poslancov,

h) od 20 001 do 50 000 obyvateľov obce 15 až 25 poslancov,

i) od 50 001 do 100 000 obyvateľov obce 19 až 31 poslancov,

j) nad 100 000 obyvateľov obce 23 až 41 poslancov.

(4) Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,

b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce, schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí záruky za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zo štátneho rozpočtu; v rozsahu určenom zastupiteľstvom môže zmeny rozpočtu vykonávať starosta,

c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,

d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok,5a) namiesto: “rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných predpisov“,

DS: Úprava sa zosúlaďuje so zákonom č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného zákona obec môže ukladať miestne dane, teda môže rozhodnúť o ich zavedení alebo zrušení, avšak uvedený miestny poplatok obec má povinnosť ukladať.
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí úveru alebo pôžičky,

f) vyhlasovať miestne referendum o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať zhromaždenie obyvateľov obce namiesto: “verejné zhromaždenia občanov“,

g) uznášať sa na nariadeniach,

h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa § 21 ods. 1,

i) určiť plat starostu podľa osobitného zákona 11) a určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie (úväzku) starostu; zmeniť počas funkčného obdobia na návrh starostu rozsah výkonu jeho funkcie (úväzku), namiesto: „.určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra“,

DS: Zákon č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov ustanovuje, že starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu (úväzkový starosta), patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Jednoznačne sa ustanovuje, že určovanie úväzku starostu obce patrí do pôsobnosti obecného zastupiteľstva. V záujme právnej istoty starostu obce obecné zastupiteľstvo musí v dostatočnom predstihu pred komunálnymi voľbami určiť jeho úväzok na celé volebné obdobie. Počas funkkčného obdobia možno zmeniť (predĺžiť alebo skrátiť) úväzok starostu len na jeho návrh. Obecné zastupiteľstvo návrhom starostu obce nie je viazané.Rozsah výkonu funkcie nemožno chápať ako rozsah pôsobnosti, ale len ako čas postačujúci na výkon funkcie (ide o obdobu kratšieho pracovného času).
j) voliť a odvolávať hlavného kontrolóra obce (ďalej len „hlavný kontrolór“), určiť rozsah výkonu funkcie (úväzku) hlavného kontrolóra a jeho plat, schvaľovať odmenu hlavnému kontrolórovi, namiesto: „zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku“,

DS: Pôsobnosť obecného zastupiteľstva týkajúca sa právneho postavenia hlavného kontrolóra a jeho platových náležitostí na rozdiel od platnej právnej úpravy sa sústreďuje v jednom ustanovení.
k) schvaľovať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, namiesto: “schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu, 11a) ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.)“,

DS: Z pôsobnosti obecného zastupiteľstva sa vyčleňuje schvaľovanie poriadku odmeňovania zamestnancov obce, ktorý bude vydávať starosta, pretože je štatutárnym orgánom obce v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. Zároveň sa dopĺňa pôsobnosť obecného zastupiteľstva schvaľovať základný interný dokument obce – štatút, ako aj zásady odmeňovania poslancov obecného zastupiteľstva.
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,

m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,

n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,

o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny,

p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

 

 

§ 11a
Nadpis zrušený od 1.1.2002

(1) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o
a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu (§ 13a ods. 3),

c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30% oprávnených voličov. 12)

(2) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o rozdelení obce podľa odseku 1 písm. a), ak sú splnené podmienky rozdelenia uvedené v tomto zákone.

(3) Petíciu podľa odseku 1 písm. c) overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru, a starosta; starosta neoveruje petíciu podanú podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené osobitným zákonom 2a) a ak ide o rozdelenie obce, aj náležitosti podľa odseku 2, obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície obci; to platí aj v prípade petície podľa § 13a ods. 3 písm. a) prvého bodu.

(4) Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce (§ 4).

(5) Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum podľa odseku 1 písm. a) a b) a odseku 4 tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od schválenia uznesenia o vyhlásení miestneho referenda.

(6) Po vyhlásení miestneho referenda obecné zastupiteľstvo bezodkladne zriadi na hlasovanie a sčítavanie hlasov komisiu pre miestne referendum a určí lehotu na jej prvé zasadnutie.

(7) Obec najneskôr 15 dní pred dňom konania miestneho referenda zašle každému oprávnenému voličovi12) oznámenie o vyhlásení miestneho referenda, v ktorom uvedie dátum schválenia uznesenia obecného zastupiteľstva o vyhlásení miestneho referenda alebo doručenia petície, otázku alebo otázky, ktoré sa obyvateľom obce predkladajú na rozhodnutie, miesto, dátum a čas konania miestneho referenda a spôsob úpravy hlasovacieho lístka; oznámenie zverejní v rovnakej lehote na úradnej tabuli v obci, ako aj spôsobom v obci obvyklým.

(8) Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov 12) a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky miestneho referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli.

(9) Obec ustanoví nariadením podrobnosti o organizácii miestneho referenda.

DS: Podľa ústavy jedným zo spôsobov uskutočňovania samosprávy obce je miestne referendum. Vzhľadom na význam tohto inštitútu priamej demokracie sa rozširuje jeho zákonná úprava týkajúca sa najmä spôsobu kreovania komisie pre miestne referendum a náležitostí oznámenia o vyhlásení miestneho referenda.
Obec sa splnomocňuje, aby podrobnosti o organizácii miestneho referenda upravila na miestne podmienky právnym predpisom – všeobecne záväzným nariadením obce.

 

§ 11b
Zhromaždenie obyvateľov obce namiesto: “Verejné zhromaždenie obyvateľov obce“

Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.
 


§ 12
Rokovanie obecného zastupiteľstva

(1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Obecné zastupiteľstvo zasadá v obci, v ktorej bolo zvolené.
Namiesto: „(1) Obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta, ak tento zákon neustanovuje inak. Prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolá starosta zvolený v predchádzajúcom volebnom období tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od vykonania volieb. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov obecného zastupiteľstva, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva do 10 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie, ak žiadosť neobsahuje iný termín. Zasadnutie obecného zastupiteľstva možno uskutočniť aj vtedy, ak ho starosta nezvolá; v takomto prípade ho môže zvolať zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Návrh programu rokovania sa oznamuje a zverejňuje na úradnej tabuli aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva alebo, ak ide o mimoriadne zasadnutie, aspoň 24 hodín pred jeho konaním.“

DS: Na základe poznatkov z praxe sa predlžuje lehota na uskutočnenie zasadnutí obecného zastupiteľstva, a to aspoň raz za tri mesiace. Najmä v letných mesiacoch, v čase dovoleniek je problém s uskutočnením zasadnutia poslaneckého zboru obce v terajšej lehote dvoch mesiacov. Naďalej sa však zachováva základný princíp, že obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby vzhľadom na aktuálnosť prerokúvanej problematiky. Na žiadosť najmenej jednej tretiny poslancov, kde sa predpokladá nevyhnutnosť urýchleného riešenia problematiky, sa musí zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutočniť najneskôr do 15 dní. Prvé zasadnutie obecného zastupiteľstva po komunálnych voľbách sa musí konať do 30 dní od týchto volieb.
Rokovanie obecného zastupiteľstva sa uskutočňuje len na území príslušnej obce. Navrhovaným riešením sa zabráni extrémnym situáciám, keď napríklad starosta obce zvolal rokovanie obecného zastupiteľstva dokonca mimo územia Slovenskej republiky.
(2) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 prvej vety, zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho ten, kto zvolal obecné zastupiteľstvo.

(3) Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 druhej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 15. pracovný deň od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva podľa odseku 1 tretej vety, zasadnutie obecného zastupiteľstva sa uskutoční 30. pracovný deň od vykonania volieb. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho zástupca starostu; ak nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

(4) Návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva sa zverejňuje na úradnej tabuli v obci aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.

(5) Obecné zastupiteľstvo schvaľuje návrh programu zasadnutia a jeho prípadnú zmenu na začiatku zasadnutia. Ak starosta odmietne dať hlasovať o návrhu programu zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo o jeho zmene, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

(6) Ak na zasadnutí obecného zastupiteľstva požiada v súvislosti s prerokúvaným bodom programu o slovo poslanec, slovo sa mu udelí. Ak starosta neudelí slovo poslancovi, stráca právo viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, ktoré ďalej vedie zástupca starostu. Ak zástupca starostu nie je prítomný alebo odmietne viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom.

DS: Upravuje sa mechanizmus zvolávania a vedenia zasadnutia obecného zastupiteľstva, ak tak neurobí starosta obce. V takomto prípade sa zverujú úlohy ďalším funkcionárom obce (zástupcovi starostu a iným poslancom). V určitých prípadoch sa zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutoční na základe zákona.
Precizuje sa úprava týkajúca sa rokovania obecného zastupiteľstva so zreteľom na zabezpečenie jeho plynulého priebehu. Určuje sa postup schvaľovania programu rokovania. Ustanovujú sa následky pre starostu obce, ak nedá hlasovať o návrhu programu alebo ak zasahuje do práva poslanca predkladať obecnému zastupiteľstvu návrhy.
(7) Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

(8) Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Obecné zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vždy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; 12b) to neplatí, ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva
a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec,

b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám.

(9) Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko.

(10) Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, zástupca vlády alebo štátneho orgánu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.

(11) Nariadenie a uznesenie obecného zastupiteľstva podpisuje starosta najneskôr do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.

(12) Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.
 


Starosta

§ 13
Nadpis zrušený od 1.1.2002

(1) Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon. 5)

(2) Starosta skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

(3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa,

b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,

c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

d) predsedu samosprávneho kraja,

e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,

f) podľa osobitného zákona. 10b)

(4) Starosta
a) zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak a podpisuje ich uznesenia,
DS: Ustanovenie sa spresňuje, pretože zvolať a viesť zasadnutie obecného zastupiteľstva a obecnej rady môže v zákonom ustanovených prípadoch aj iná osoba ako starosta obce.
b) vykonáva obecnú správu,

c) zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,

d) vydáva pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu a poriadok odmeňovania zamestnancov obce;12b) informuje obecné zastupiteľstvo o vydaní a zmenách organizačného poriadku obecného úradu ,
e) rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

DS: Pôsobnosti starostu pri vydávaní vnútorných predpisov obce sa prispôsobujú jeho postaveniu štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. Starosta obce bude povinný informovať poslancov obecného zastupiteľstva o vydaní organizačného poriadku obce vzhľadom na kompetenciu obecného zastupiteľstva rozhodovať o rozsahu finančných prostriedkov na činnosť obecného úradu.
(5) Starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.

DS: Správnym orgánom už nemá byť starosta obce, ale obec ako právnická osoba, za ktorú starosta koná aj v správnych (administratívnoprávnych) vzťahoch. Starosta obce ako štatutárny orgán obce bude môcť rozhodovanie v mene obce o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy zveriť príslušnému zamestnancovi obce.
(6) Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 11. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra a na uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu.

DS: Z dôvodu zamedzenia stretu súkromného a verejného záujmu sa navrhuje vylúčiť zo sistačnej právomoci starostu obce uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o jeho odvolaní z funkcie.
(8) Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva podľa odseku 6 pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

(9) Obec namiesto: „Starosta“ môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6 638 eur, ak

a) poruší nariadenie,

b) neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo na inej nehnuteľnosti, a tým naruší vzhľad alebo prostredie obce, alebo ak znečistí verejné priestranstvo alebo odkladá veci mimo vyhradených miest,

c) nesplní v určenej lehote bez vážneho dôvodu povinnosť uloženú starostom poskytnúť osobnú pomoc alebo vecnú pomoc počas odstraňovania a pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo pri inej mimoriadnej udalosti.

(10) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa obec dozvedela namiesto „starosta dozvedel“ o tom, kto sa konania podľa odseku 8 dopustil, najneskôr však do troch rokov od porušenia nariadenia alebo nesplnenia povinnosti podľa odseku 8 písm. c). Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15) Pokuta je príjmom obce.

(11) Platové pomery starostu upravuje osobitný zákon. 11)

(12) Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.

DS: V uplynulom období sa rozšírili pôsobnosti obcí predovšetkým decentralizáciou pôsobností z orgánov štátnej správy. Táto situácia kladie zvýšené nároky na úroveň vedomostí starostu obce. Preto je žiaduce, aby starosta obce si prehlboval vedomosti potrebné na riadny výkon jeho funkcie.
 

 

§ 13a


(1) Mandát starostu zaniká
a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

b) uplynutím funkčného obdobia,

c) vzdaním sa mandátu,

d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f) vyhlásením výsledku miestneho referenda o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu,

g) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu,

h) v prípadoch podľa § 13 ods. 3, ak starosta do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkcie neurobí relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu,

i) smrťou,

j) zrušením obce.

(2) Vzdanie sa mandátu starostu sa musí urobiť písomne a jeho účinky nastávajú dňom uvedeným v tomto písomnom úkone, najskôr však dňom doručenia obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

(3) Obecné zastupiteľstvo
a) vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak
1. o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov, 12)
2. hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy,

b) môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

(4) O návrhu podľa odseku 3 písm. a) druhého bodu rozhoduje obecné zastupiteľstvo nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.

(5) Starosta je povinný skutočnosti podľa odseku 1 písm. d), g) a h) bezodkladne oznámiť obci.

DS: Účelom navrhovaných ustanovení je zabrániť situácii, aby funkciu starostu obce a poslanca obecného zastupiteľstva vykonávala osoba, ktorej mandát už zanikol a aby obec mohla požiadať o vyhlásenie nových volieb.
 

 

§ 13b
Zastupovanie starostu

(1) Starostu zastupuje zástupca starostu, ktorého spravidla na celé funkčné obdobie poverí zastupovaním starosta do 60 dní od zloženia sľubu starostu; ak tak neurobí, zástupcu starostu zvolí obecné zastupiteľstvo. Zástupca starostu môže byť len poslanec. Ak obec má viac ako 20 000 obyvateľov, starosta môže poveriť zastupovaním dvoch zástupcov starostu, pričom určí ich poradie. Starosta môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Ak starosta odvolá zástupcu starostu, poverí zastupovaním ďalšieho poslanca do 60 dní od odvolania zástupcu starostu.

(2) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom.

(3) Zástupca starostu zastupuje starostu v rozsahu určenom starostom v písomnom poverení.

Namiesto:
(1) Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na návrh starostu na tento účel zvolí spravidla na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať; ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia a nie je zvolený zástupca starostu, urobí tak aj bez návrhu starostu.

(2) Ak je v obci zriadená obecná rada, zástupca starostu je po celý čas jej existencie po celé svoje funkčné obdobie jej členom. Zástupca starostu v čase, keď zastupuje starostu, zvoláva a vedie zasadnutie obecnej rady.

(3) Obecné zastupiteľstvo na návrh starostu ustanoví okruh úkonov a činnosti, ktoré je zástupca starostu oprávnený vykonávať.

(4) Zástupca starostu zvolá obecné zastupiteľstvo v prípadoch podľa § 13a ods. 3, ak ho nezvolá starosta.

DS: Podľa doterajšej úpravy sa funkcia zástupcu starostu obsadzuje voľbou obecným zastupiteľstvom na návrh starostu obce vrátane vymedzenia rozsahu zastupovania. Častokrát však dochádza k situáciám, keď starosta podá návrh na voľbu svojho zástupcu, avšak obecné zastupiteľstvo ho neakceptuje. V snahe vyhnúť sa zbytočnému napätiu medzi orgánmi obce a so zreteľom na skutočnosť, že zástupca má zastupovať starostu obce a počas celého volebného obdobia s ním bezprostredne spolupracovať, umožňuje sa priamo starostovi obce, aby si spomedzi poslancov sám určil svojho zástupcu a určil mu aj rozsah zastupovania. Ak si starosta v ustanovenej lehote nezvolí svojho zástupcu, urobí tak obecné zastupiteľstvo.
Vzhľadom na rozsah pôsobností starostu, umožňuje sa v obciach nad 20 000 obyvateľov, aby si starosta určil dvoch zástupcov a zároveň určil aj ich poradie, v ktorom ho zastupujú.
Poverenie zastupovaním je formálny právny úkon, ktorý vyžaduje písomnú formu.
V pojme rozsah zastupovania je zahrnutý okrem rozsahu kompetenčného aj časový rozsah zastupovania (napr. iný rozsah kompetencií v čase prítomnosti starostu a iný v čase neprítomnosti).
(4) Ak zanikne mandát starostu pred uplynutím funkčného obdobia [§ 13a ods. 1 písm. c) až i)], plní úlohy starostu v plnom rozsahu zástupca starostu; ak sú poverení zastupovaním dvaja zástupcovia starostu, plnia tieto úlohy v poradí, v ktorom boli poverení za zástupcov starostu. Zastupovanie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu.

DS: Ak sú v obci určení dvaja zástupcovia starostu a starostovi zanikne mandát počas funkčného obdobia, ustanovuje sa pravidlo, že starostu zastupuje zástupca starostu určený ako prvý v poradí.
(5) Zástupcovi starostu, ktorý plní úlohy starostu podľa odseku 4, patrí plat podľa osobitného zákona. 11)
 


§ 13c
Zrušený od 1.1.2002

 

§ 14
Obecná rada

(1) Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupiteľstva- vypúšťa sa, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

(2) Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve.

(3) Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Plní úlohy podľa rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu.

(4) Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace namiesto: „mesiac“. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta alebo zástupca starostu, ak tak neurobí starosta.

DS: Lehota na uskutočnenie zasadnutí obecnej rady sa predlžuje na tri mesiace, aby lepšie zodpovedala potrebám praxe. Zmena súvisí so zmenou lehoty na uskutočňovanie zasadnutí obecného zastupiteľstva. Keďže obecná rada sa má schádzať podľa potreby, nič nebráni, aby sa schádzala aj častejšie.
Umožňuje sa, aby zasadnutie obecnej rady mohol zvolať a viesť aj zástupca starostu. Ide najmä o riešenie situácie, keď starosta je dlhodobo neprítomný.
(5) Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
 


§ 15
Komisie
 

(1) Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

(2) Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.

(3) Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

 

§ 16
Obecný úrad

(1) vypúšťa sa -Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

DS: Spresňuje sa postavenie obecného úradu vzhľadom na úlohy, ktoré plní.

(2) Obecný úrad najmä
a) zabezpečuje písomnú agendu orgánov obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou písomností obce,

b) zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva obecnej rady a komisií,

c) vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce namiesto: „starostu vydaných v správnom konaní“,

d) vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce namiesto: „starostu“.

(3) Prácu obecného úradu riadi starosta.

DS: Starosta, ako najvyšší výkonný orgán obce, má vo vzťahu k obecnému úradu riadiacu funkciu.
(4) V obciach s väčším počtom zamestnancov môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.

(5) Organizáciu obecného úradu, počet zamestnancov a ich pracovné funkcie ustanovuje organizačný poriadok obecného úradu.

DS: Ustanovuje sa predmet úpravy organizačného poriadku obecného úradu.
 

 

§ 16a
Zrušený od 1.1.2002

§ 17
Prednosta obecného úradu

 

(1) Ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.

(2) Prednosta obecného úradu je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Spolu s ním podpisuje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva.

(3) Prednosta obecného úradu sa zúčastňuje zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným.

(4) zrušený od 1.1.2002.
 


 


 

Hlavný kontrolór

§ 18
Postavenie hlavného kontrolóra

 

(1) Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. 16) Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. 16a)

(2) Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa,

b) starostu,

c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec,

d) iného zamestnanca obce,

e) podľa osobitného zákona. 10b)

 

§ 18a
Predpoklady na výkon funkcie, voľba a skončenie výkonu funkcie

(1) Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie.

(2) Deň konania voľby hlavného kontrolóra vyhlási obecné zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby tak, aby sa voľba vykonala počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Kandidát na funkciu hlavného kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Súčasťou prihlášky je aj výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní.

(3) Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa. Ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezískal, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra a náležitosti prihlášky ustanoví obec uznesením.

(4) Ak výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká spôsobom podľa odseku 8 písm. a), b) alebo d), vyhlási zastupiteľstvo nové voľby hlavného kontrolóra tak, aby sa konali najneskôr do 60 dní odo dňa skončenia výkonu funkcie hlavného kontrolóra.

(5) Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je určený ako deň nástupu do práce.

(6) Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s obcou. Pracovný pomer možno dohodnúť aj na kratší pracovný čas, 16b) ktorého dĺžku určí obecné zastupiteľstvo pred vyhlásením voľby kontrolóra.

(7) Starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného kontrolóra.

(8) Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
a) vzdaním sa funkcie,

b) odvolaním z funkcie,

c) uplynutím jeho funkčného obdobia,

d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,

e) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

g) dňom, keď začal vykonávať funkciu podľa § 18 ods. 2.

(9) Obecné zastupiteľstvo môže odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak
a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, 16)

b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom,

c) uvedie nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.

(10) Na odvolanie hlavného kontrolóra z funkcie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

DS: Sprísňuje sa spôsob odvolania hlavného kontrolóra obce. Pri odvolaní hlavného kontrolóra obce sa vyžaduje súhlas rovnakej väčšiny poslancov obecného zastupiteľstva ako pri jeho zvolení do funkcie.
 

 

§ 18b
Hlavný kontrolór viacerých obcí

Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolnú činnosť pre viaceré obce. Ak hlavný kontrolór vykonáva činnosti pre viaceré obce, dotknuté obce o tomto uzatvoria zmluvu na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy podľa § 20a. Hlavného kontrolóra volí obecné zastupiteľstvo v každej z obcí, ktorá je účastníkom zmluvy. Starosta každej zúčastnenej obce uzavrie s hlavným kontrolórom pracovnú zmluvu v lehote podľa § 18a ods. 7.

 

§ 18c
Plat hlavného kontrolóra

(1) Plat hlavného kontrolóra je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a koeficientu podľa počtu obyvateľov obce, ktorý je v obciach
a) do 500 obyvateľov 1,15

b) od 501 do 1 000 obyvateľov 1,28

c) od 1 001 do 3 000 obyvateľov 1,54

d) od 3 001 do 5 000 obyvateľov 1,68

e) od 5 001 do 10 000 obyvateľov 1,82

f) od 10 001 do 20 000 obyvateľov 1,96

g) od 20 001 do 50 000 obyvateľov 2,24

h) od 50 001 do 100 000 obyvateľov 2,47

i) nad 100 000 obyvateľov 2,78.

(2) Ak má hlavný kontrolór obce dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, jeho plat sa určí podľa odseku 1 v závislosti od dĺžky pracovného času.

(3) Ak hlavný kontrolór obce vykonáva činnosť pre viaceré obce, každá obec mu určí plat podľa odseku 1 v závislosti od dĺžky dohodnutého pracovného času.

(4) Plat hlavného kontrolóra obce je zaokrúhľovaný na celé stovky korún smerom hore.

(5) Obecné zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi schváliť mesačnú odmenu až do výšky 30% z mesačného platu hlavného kontrolóra podľa odseku 1.

(6) Na základe dohody obcí môžu obecné zastupiteľstvá schváliť mesačnú odmenu hlavnému kontrolórovi, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť pre viaceré obce, až do výšky 30% z jeho mesačného platu určeného podľa odseku 3.

 

§ 18d
Rozsah kontrolnej činnosti

(1) Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov, 16c) kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností 16d) a petícií, 16e) kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi. 16f)

(2) Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha
a) obecný úrad,

b) rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou,

c) právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,

d) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu 10) v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

(3) Kontrolná činnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb alebo fyzických osôb rozhoduje obec v správnom konaní podľa § 27.

 

§ 18e
Pravidlá kontrolnej činnosti

Hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje osobitný zákon. 16a) Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti môže ustanoviť obec uznesením.

 

§ 18f
Úlohy hlavného kontrolóra

(1) Hlavný kontrolór

a) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení § 18d,

b) predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým,

c) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve,

d) predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,

e) predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku,

f) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,

g) vybavuje sťažnosti, ak tak ustanovuje osobitný zákon, 16g)

h) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo,

i) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.

(2) Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným; môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených obecným zastupiteľstvom.

(3) Hlavný kontrolór je oprávnený nahliadať do dokladov, ako aj do iných dokumentov v rozsahu kontrolnej činnosti podľa § 18d.

(4) Hlavný kontrolór je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom obecného zastupiteľstva – vypúšťa sa alebo starostovi.

 

§ 18g
Útvar hlavného kontrolóra

(1) Obec si môže zriadiť útvar hlavného kontrolóra, ktorý je súčasťou obecného úradu.

DS: Vzhľadom na skutočnosť, že útvar hlavného kontrolóra obce je súčasťou obecného úradu, vykonávajú sa úpravy na zabránenie prípadným interpretačným problémom týkajúcim sa zaradenia tohto organizačného útvaru v rámci štruktúry obce.
(2) Útvar hlavného kontrolóra riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný kontrolór.

(3) Útvar hlavného kontrolóra zabezpečuje odborné, administratívne a organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného kontrolóra.

Vypúšťa sa : „(4) Organizáciu útvaru hlavného kontrolóra ustanovuje obecné zastupiteľstvo v organizačnom poriadku.“

DS: Vzhľadom na skutočnosť, že útvar hlavného kontrolóra obce je súčasťou obecného úradu, vykonávajú sa úpravy na zabránenie prípadným interpretačným problémom týkajúcim sa zaradenia tohto organizačného útvaru v rámci štruktúry obce.
 

 

§ 19
Obecná polícia

Zriadenie, postavenie a úlohy obecnej polície upravuje osobitný zákon. 10a)
 


TRETIA ČASŤ

SPOLUPRÁCA OBCÍ

Vnútroštátna spolupráca

§ 20
Formy a zásady spolupráce

(1) Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, zriadením alebo založením právnickej osoby podľa osobitného zákona. 16b)

(2) Majetok, ktorý obce získajú na základe zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, alebo z činnosti právnickej osoby, ktorú založili podľa osobitného zákona, stáva sa spoluvlastníctvom všetkých obcí, ktoré sú účastníkmi zmluvy. Podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedá sume vložených prostriedkov, ak sa obce nedohodnú inak.

(3) Spolupráca obcí sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a súladu s potrebami obyvateľov obcí. Obce majú pri vzájomnej spolupráci rovnaké postavenie.

 

§ 20a
Zmluvy
 


(1) Zmluva uzavretá na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti sa uzatvára na určitý čas alebo na neurčitý čas. Jej predmetom nemôže byť vznik právnickej osoby. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

(2) Zmluva musí obsahovať
a) označenie účastníkov zmluvy,

b) vymedzenie predmetu zmluvy,

c) vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára,

d) práva a povinnosti účastníkov zmluvy,

e) podiel každej obce na majetku získanom spoločnou činnosťou,

f) spôsob využitia stavby, ak je predmetom zmluvy,

g) spôsob odstúpenia od zmluvy a vyporiadania majetkových a finančných záväzkov.

(3) Ak je predmetom zmluvy zriadenie spoločného obecného úradu, zmluva musí obsahovať
a) určenie sídla spoločného obecného úradu; ak spoločný obecný úrad zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy pre obec, ktorá ho uskutočňuje podľa osobitného predpisu aj pre iné obce, je jeho sídlom táto obec,

b) určenie počtu zamestnancov, spôsobu financovania jeho nákladov a jeho organizáciu,

c) určenie starostu, ktorý bude štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa spoločného obecného úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa zamestnancov v spoločnom obecnom úrade.

(4) Na platnosť zmluvy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva - vypúšťa sa každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Za záväzky vzniknuté voči tretím osobám zo zmluvy uzavretej na účel uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti účastníci zmluvy zodpovedajú spoločne a nerozdielne, ak zmluva neustanovuje inak.
 


Združenie obcí

§ 20b
 

(1) Obce môžu zriaďovať združenia obcí.

(2) Združenie obcí je právnická osoba.

(3) Združenie obcí vzniká dňom registrácie v registri združení obcí obvodným úradom v sídle kraja.

DS: Prax registrových orgánov (obvodných úradov v sídlach krajov) potvrdzuje, že absencia zákonnej úpravy vedenia registra združení obcí vrátane jeho obsahových náležitostí a ich relevantnosti sťažuje výkon štátnej správy na tomto úseku. Ďalej sa spresňujú niektoré ustanovenia upravujúce problematiku združenia obcí, týkajúce sa najmä vzniku, zrušenia a zániku tohto typu právnických osôb.
(4) Predmetom činnosti združenia obcí je najmä oblasť sociálnych vecí, starostlivosti o životné prostredie (predovšetkým zhromažďovanie, odvoz a spracúvanie komunálneho odpadu, odvádzanie a čistenie odpadových vôd), miestna doprava, oblasť školstva, kultúry a miestny cestovný ruch; svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku.

(5) Na platnosť zmluvy o zriadení združenia obcí je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva- vypúšťa sa každej obce, ktorá je účastníkom zmluvy. Súčasťou zmluvy o zriadení združenia obcí sú jeho stanovy.

 

§ 20c
 


(1) Návrh na registráciu združenia obcí sa podáva obvodnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa nachádza sídlo združenia.

(2) K návrhu na registráciu sa prikladajú tieto doklady:
a) zmluva o zriadení namiesto založení združenia obcí podpísaná starostami všetkých obcí, ktoré sa stávajú členmi združenia obcí, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla, adresy trvalého pobytu, funkcie a názvu obce,

b) uznesenia o schválení zmluvy obcami, ktoré sú jej účastníkmi,

c) oznámenie o tom, kto je splnomocnencom oprávneným konať v mene združenia obcí,

d) stanovy združenia, v ktorých sa uvádza
1. názov združenia obcí,
2. sídlo,
3. predmet činnosti,
4. orgány združenia obcí, spôsob ich ustanovenia, určenie orgánov oprávnených konať v mene združenia obcí,
5. zásady hospodárenia,
6. spôsob zrušenia, naloženia s majetkom a vyporiadania všetkých záväzkov združenia obcí,

e) meno, priezvisko a adresa osoby splnomocnenej na podanie návrhu na registráciu združenia obcí.

(3) Názov združenia obcí sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Slovenskej republiky, a musí obsahovať slová "združenie obcí".

(4) Ak návrh na registráciu nemá náležitosti podľa odsekov 2 a 3 alebo ak údaje v ňom uvedené sú neúplné alebo nepresné, obvodný úrad v sídle kraja určí lehotu najviac 10 dní na odstránenie nedostatkov návrhu a konanie preruší. Ak navrhovateľ nedostatky návrhu na registráciu v určenej lehote neodstráni, obvodný úrad v sídle kraja konanie zastaví.

 

§ 20d


(1) Obvodný úrad v sídle kraja registráciu odmietne, ak z predloženej zmluvy alebo zo stanov vyplýva, že činnosť združenia obcí nie je v súlade

a) s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo s verejným záujmom,

b) s § 20b ods. 4.

(2) O odmietnutí registrácie rozhodne obvodný úrad v sídle kraja do 30 dní od začatia konania.

(3) Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia splnomocnencovi opravný prostriedok na súd namiesto:krajský súd príslušný podľa sídla združenia, a ak ide o združenie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

(4) Súd rozhodnutie obvodného úradu v sídle kraja zruší, ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. Deň právoplatnosti rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia obcí. Obvodný úrad v sídle kraja na žiadosť splnomocnenca združenia obcí mu zašle jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

(5) Ak splnomocnencovi združenia obcí nebolo do 60 dní od začatia konania doručené rozhodnutie obvodného úradu v sídle kraja o odmietnutí registrácie, združenie obcí nadobúda právnu subjektivitu dňom nasledujúcom po uplynutí tejto lehoty; tento deň je dňom registrácie. Obvodný úrad v sídle kraja zašle splnomocnencovi združenia obcí jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie.

 

§ 20e


(1) Ak obvodný úrad v sídle kraja nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 30 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi združenia obcí jedno vyhotovenie stanov s vyznačením dňa registrácie. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie.

(2) Vznik združenia obcí ako právnickej osoby, jeho názov a sídlo oznámi obvodný úrad v sídle kraja do 7 dní od registrácie Štatistickému úradu Slovenskej republiky; to platí aj pre vznik združenia obcí podľa § 20d ods. 4 a 5.

(3) Na konanie o registrácii sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 15) ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Obvodný úrad v sídle kraja vedie register združení obcí. Register združení obcí je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú
a) názov a sídlo združenia obcí,
b) predmet činnosti združenia obcí,
c) názvy obcí, ktoré sú zriaďovateľmi združenia obcí,
d) orgán oprávnený konať v mene združenia obcí; meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu osoby, ktorá vykonáva túto pôsobnosť,
e) dátum a číslo registrácie združenia obcí,
f) dátum a dôvod zrušenia združenia obcí,
g) vstup združenia obcí do likvidácie a skončenie likvidácie; meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu likvidátora,
h) vyhlásenie konkurzu a skončenie konkurzného konania alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku; meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu správcu konkurznej podstaty,
i) dátum a dôvod výmazu združenia obcí z registra združení obcí,
j) zmeny údajov uvedených v písmenách a), b) a d).

(5) Údaje v registri združení obcí sú účinné voči každému dňom vykonania zápisu.


§ 20f


(1) Združenie obcí sa zrušuje

a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením obcí,

b) právoplatným rozhodnutím obvodného úradu v sídle kraja o jeho rozpustení.

(2) Pri zrušení združenia obcí podľa odseku 1 písm. a) jeho štatutárny orgán oznámi zrušenie združenia do 15 dní príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja. Pri zrušení združenia obcí podľa odseku 1 písm. b) obvodný úrad v sídle kraja vymenuje likvidátora.

(3) Ak obvodný úrad v sídle kraja zistí, že združenie obcí vyvíja činnosť uvedenú v § 20d ods. 1, bezodkladne ho na to upozorní a vyzve ho, aby do jedného mesiaca od doručenia upozornenia od takej činnosti upustilo. Ak združenie obcí v tejto činnosti po určenej lehote pokračuje, obvodný úrad v sídle kraja vydá rozhodnutie o jeho rozpustení. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súd. Ak združenie obcí zaniká rozhodnutím súdu, súd v rozhodnutí súčasne určí likvidátora – vypúšťa sa.

(4) Pri preskúmaní rozhodnutia podľa § 20d ods. 3 a § 20f ods. 3 postupuje súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o preskúmaní rozhodnutí iných orgánov. 17) Opravný prostriedok má odkladný účinok; ak sú na to závažné dôvody, môže súd na obdobie do právoplatnosti jeho rozhodnutia činnosť združenia obcí pozastaviť. V tomto období smie združenie obcí vykonávať len činnosť nevyhnutnú na plnenie jeho povinností podľa zákona. Súd rozhodnutie obvodného úradu v sídle kraja zruší, ak neboli dané dôvody na rozpustenie združenia obcí.

(5) Združenie obcí sa zrušuje s likvidáciou okrem zrušenia združenia obcí zlúčením s iným združením obcí. Na likvidáciu združenia obcí sa primerane vzťahuje osobitný predpis.17a)

(6) Združenie obcí zaniká dňom jeho výmazu z registra združení obcí obvodným úradom v sídle kraja.

 

§ 21
Medzinárodná spolupráca

 

(1) Obec môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať s územnými a správnymi celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi miestne funkcie. Má právo stať sa členom medzinárodného združenia územných celkov alebo územných orgánov.

(2) Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo s verejným záujmom.

(3) Ak je nevyhnutné zriadiť dohodou osobitný orgán, ten môže mať len súkromnoprávnu povahu.

(4) Ak o to obec požiada, obvodný úrad v sídle kraja posúdi návrh dohody alebo členstvo v medzinárodnom združení. Na požiadanie obvodného úradu v sídle kraja sú príslušné orgány štátnej správy povinné bezodkladne poskytnúť súčinnosť pri vypracúvaní stanoviska.

(5) Obec zasiela rovnopis uzatvorenej dohody alebo dokladu o členstve v medzinárodnom združení obvodnému úradu v sídle kraja, ktorý vedie ich evidenciu.

(6) Obvodný úrad v sídle kraja podá na príslušný súd návrh na určenie povinnosti obce vypovedať dohodu alebo členstvo v medzinárodnom združení z dôvodu ich rozporu s odsekom 2.
 


 

ŠTVRTÁ ČASŤ

MESTÁ

§ 22
Vyhlásenie obce za mesto

(1) Národná rada Slovenskej republiky môže vždy k 1. januáru na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá
a) je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom,

b) zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí,

c) má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami,

d) má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, 18)

e) má najmenej 5 000 obyvateľov.

(2) Obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov, ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie ostatných predpokladov uvedených v odseku 1.

(3) Návrh na vyhlásenie obce za mesto podáva vláda Národnej rade Slovenskej republiky na základe žiadosti obce.

(4) Obec podáva žiadosť o vyhlásenie obce za mesto prostredníctvom obvodného úradu v sídle kraja; k žiadosti priloží územný plán obce a ďalšiu dokumentáciu o tom, že spĺňa predpoklady uvedené v odseku 1. Obvodný úrad v sídle kraja postúpi žiadosť obce spolu so svojím stanoviskom ministerstvu.

(5) Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení obce za mesto sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

(6) Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky vláda vydá osvedčenie o vyhlásení obce za mesto.

(7) Po rozdelení obce vyhlásenej za mesto Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády uznesením odníme štatút mesta tej z nových obcí, ktorá prestala spĺňať predpoklady uvedené v odseku 1.

(8) Mestá spolu s názvom používajú označenie "mesto". Vypúšťa sa: „Pri výkone samosprávy používajú erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta a mestské insígnie.“

DS: Ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné, pretože na symboly mesta sa vzťahuje úprava symbolov obce. Navyše platné znenie je nesprávne, keďže mestské insígnie nepatria medzi symboly mesta, ale vyjadrujú postavenie osoby, ktorá mesto zastupuje (primátor mesta).
 

 

§ 22a
 


(1) Právne postavenie, územné usporiadanie a orgány samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upravuje osobitný zákon.

(2) Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, štruktúru a postavenie jeho orgánov upravuje osobitný zákon. 18a)

 

§ 23
Výbory v mestských častiach

 

(1) Mesto môže zriaďovať v mestských častiach s vlastným spravidla katastrálnym územím výbory. Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení v mestskej časti. Na čele výboru je predseda, ktorým je člen výboru zvolený výborom.

(2) Výbory v mestských častiach reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta.

(3) Oprávnenia a povinnosti výboru pri samospráve mesta, vzťahy výboru a mestského zastupiteľstva, štruktúru výboru a ďalšie potrebné veci upraví štatút mesta.
 


§ 24
Orgány mesta

 

(1) Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä
a) rozhoduje o zriadení výborov v mestských častiach a o vymedzení ich oprávnení,

b) ustanovuje erb mesta, vlajku mesta, pečať mesta, prípadne znelku mesta,

c) schvaľuje štatút mesta.

(2) Predstaviteľom namiesto: „Predstaveným“ mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta (ďalej len „primátor“).

DS: Nahradením slova “predstavený” slovom “predstaviteľ” vo vzťahu k primátorovi mesta sa sleduje spresnenie jeho postavenia.
. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi. Okrem toho primátor
a) uchováva vlajku mesta a pečať mesta,

b) používa mestské insígnie.

(3) Úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.

Vypúšťa sa : „(4) Mestské zastupiteľstvo na návrh primátora zvolí najviac dvoch zástupcov primátora a na návrh primátora ustanoví rozdelenie úloh, okruh úkonov a činností, ktoré zástupcovia primátora sú oprávnení vykonávať.“

DS: Ustanovenie o zástupcoch primátora mesta sa vypúšťa z dôvodu úpravy zastupovania starostu obce, ktorá platí podporne.
 

PIATA ČASŤ

POSLANCI

§ 25
Povinnosti a oprávnenia poslancov

(1) Poslanec vypúšťa sa: „obecného zastupiteľstva“ je povinný najmä
a) zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní,

b) zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,

c) dodržiavať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov, namiesto: „c) dodržiavať organizačný a rokovací poriadok,“

DS: Spresňujú sa povinnosti poslanca obecného zastupiteľstva vzhľadom na zmenu v bode 25 [§ 11 ods. 4 písm. k)].
d) obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov.

(2) Mandát poslanca zaniká
a) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,

b) uplynutím funkčného obdobia,

c) vzdaním sa mandátu,

d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,

f) zmenou trvalého pobytu mimo územia obce; v mestách so samosprávou mestských častí aj v prípade zmeny trvalého pobytu mimo územia mestskej časti, v ktorej vykonáva funkciu,
vypúšťa sa :
„g) ak sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva,

g) ak počas jedného roka sa nezúčastní ani raz na zasadnutiach obecného zastupiteľstva,

DS : Podmienky zániku mandátu poslanca z dôvodu jeho neúčasti na zasadnutí obecného zastupiteľstva sa upravujú tak, aby nespôsobovali interpretačné problémy a nenarúšali slobodný a nezávislý výkon poslaneckého mandátu.

h) v prípadoch podľa § 11 ods. 2,

i) zrušením obce alebo

j) smrťou.

Mandát poslanca obecného zastupiteľstva –vypúšťa sa zanikne vzdaním sa len vtedy, ak vzdanie sa bolo urobené ústne do zápisnice alebo písomne; pri písomnom vzdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecnému úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

(3) Poslanec je povinný skutočnosti podľa odseku 2 písm. d), f) a h) bezodkladne písomne oznámiť obci.

DS: Účelom navrhovaných ustanovení je zabrániť situácii, aby funkciu starostu obce a poslanca obecného zastupiteľstva vykonávala osoba, ktorej mandát už zanikol a aby obec mohla požiadať o vyhlásenie nových volieb.
(4) Poslanec je oprávnený najmä
a) predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy,

b) interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce,

c) požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,

d) požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci,

e) zúčastňovať sa na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažností a oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce,

f) požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon poslaneckej funkcie.

(5) Funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre zamestnancov v pracovnom pomere.

(6) Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Zamestnávatelia umožňujú poslancom výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú poslancami. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého zárobku.

(7) Poslanec je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.

(8) Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobe plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce. Jeho pracovný vzťah v doterajšom zamestnaní zostáva zachovaný za podmienok podľa osobitných predpisov.18b)

(8) Poslancovi možno poskytnúť odmenu najmä vzhľadom na úlohy a časovú náročnosť výkonu funkcie podľa zásad odmeňovania poslancov .

DS: Upravuje sa poskytovanie odmien poslancom obecného zastupiteľstva. Pri poskytovaní odmien sa bude prihliadať na to, aké úlohy poslanec plní a koľko času venuje výkonu funkcie. Cieľom je diferencovane odmeňovať poslancov za činnosť, ktorú vykonali pre obec. Doposiaľ si poslanci schvaľujú odmeny, hoci chýbajú zákonné kritériá, podľa ktorých by sa pri udeľovaní odmien postupovalo. Ak obec neprijme zásady odmeňovania s uvedením príslušných pravidiel na udelenie odmeny, poslancovi obecného zastupiteľstva nemožno poskytnúť odmenu.
 

§26

Poslanec skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a pri výkone svojej funkcie poslanca ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.".

ŠIESTA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ, PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA

§ 27
 


(1) Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri prenesenom výkone štátnej správy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní15) namiesto: „rozhodujú pri prenesenom výkone štátnej správy starostovia obce sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 15a)“

(2) Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec namiesto: „starosta“, vzťahuje sa všeobecný predpis o správnom konaní 15);o opravnom prostriedku rozhoduje súd, ak osobitný predpis 18c) neustanovuje inak .

(3) Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo zruší ich výsledok,19) úkony orgánu územnej samosprávy, ktorého sa rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky týka, a ktoré vykonal do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa považujú za úkony vykonané oprávneným orgánom.

Vypúšťa sa: „(3) Na výkon všeobecného dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov obcami sa vzťahujú všeobecné predpisy o výkone prokurátorského dozoru 19) s týmito odchýlkami:

1. protest prokurátora podaný proti nariadeniu obce alebo uzneseniu obecného zastupiteľstva, ako aj upozornenie prokurátora na nečinnosť alebo na porušovanie zákonov obecným zastupiteľstvom a jeho orgánmi (§ 10 ods. 2), prerokuje obecné zastupiteľstvo za účasti prokurátora,

2. ak starosta nevyhovie protestu prokurátora podanému proti nezákonnému rozhodnutiu, opatreniu alebo proti inému aktu starostu alebo ak nevyhovie upozorneniu prokurátora na porušenie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v postupe starostu pri prenesenom výkone štátnej správy, na ktorý sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 15) rozhodne o nich orgán štátu podľa odseku 1 tretieho bodu.“

DS: Výkon všeobecného dozoru prokurátora nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov komplexne vrátane obcí upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na túto skutočnosť je úprava predmetnej problematiky v zákone o obecnom zriadení neopodstatnená.
Namiesto uvedenej problematiky sa v novom znení tohto ustanovenia navrhuje v záujme právnej istoty upraviť situáciu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby do orgánu územnej samosprávy za neplatné alebo zruší ich výsledok. V tomto prípade sa uplatní nevyvrátiteľná domnienka o platnosti úkonov dotknutého orgánu.

(4) zrušený od 24.7.1999.

 

§ 27a



(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb.

(2) Na rozhodovanie o názvoch obcí a názvoch častí obcí, o inej zmene územia obce ako v § 2 ods. 3 a o určení súpisného čísla a orientačného čísla sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15)

 

§ 28
 

(1) Na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich osobitný zákon nezveruje orgánom štátu. 20)

(2) Na obce prechádzajú v rozsahu ustanovenom v prílohách A a B tohto zákona aj pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov okresným a krajským národným výborom.
 


§ 29
 

Majetok obce, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s ním upravia osobitné zákony.

 

§ 29a
 

Ak sa v tomto zákone alebo osobitnokm predpise používa slovo „obec“, rozumie sa tým aj mesto, ak z tohto zákona alebo z osobitného predpisu nevyplýva, že ich ustanovenia vzťahujú len na obec alebo len na mesto.
 


§ 30
Prechodné ustanovenia

 

(1) Obec, ktorá nepredložila ministerstvu svoje symboly na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky, urobí tak do 31. decembra 2006.

(2) Pri ukladaní pokuty za konanie podľa § 13 ods. 8, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2002, ak starosta do 31. decembra 2001 konanie nezačal, postupuje sa podľa tohto zákona. Na konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 8 začaté pred 31. decembrom 2001 sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(3) Dohody o spolupráci uzatvorené pred 1. januárom 2002 predloží obec do 31. marca 2002 krajskému úradu; v tejto lehote predloží aj doklad o členstve v medzinárodnom združení, ak vzniklo pred 31. decembrom 2001.

(4) Obec vyhlásená za mesto do 31. decembra 2001 je mestom podľa tohto zákona.

(5) Združenie obcí, ktoré vzniklo do 31. decembra 2001, je združením obcí podľa tohto zákona.

(6) Výkon funkcie hlavného kontrolóra obce zvoleného do funkcie pred 31. decembrom 2001 sa skončí zvolením hlavného kontrolóra obce do funkcie po 1. januári 2002, najneskôr však 31. marca 2003. Pracovnoprávny vzťah hlavného kontrolóra obce zvoleného pred 31. decembrom 2001 k obci sa nekončí.

 

§ 30a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2004

 

(1) V obciach, v ktorých je zvolený hlavný kontrolór podľa predpisov platných a účinných do 30. júna 2004, sa vykoná nová voľba hlavného kontrolóra podľa tohto zákona po uplynutí jeho funkčného obdobia.

(2) Obce, v ktorých hlavný kontrolór nie je zvolený, alebo obce, v ktorých nevykonáva činnosť hlavný kontrolór viacerých obcí, zvolia hlavného kontrolóra podľa tohto zákona v lehote do 1. januára 2005. Starosta je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu v lehote 14 dní odo dňa voľby.

(3) V obciach, kde je zvolený hlavný kontrolór, sa jeho platové pomery upravia podľa tohto zákona do 1. januára 2005.

(4) Hlavný kontrolór, ktorý je zvolený do funkcie podľa predpisov platných do 30. júna 2004 a nespĺňa podmienku dosiahnutého vzdelania podľa § 18a ods. 1, zostáva naďalej vo funkcii. Vzdelanie podľa § 18a ods. 1 je tento hlavný kontrolór povinný dosiahnuť najneskôr do 30. júna 2009, inak sa má za to, že sa v tento deň svojej funkcie vzdal.

(5) Hlavný kontrolór, ktorý nespĺňa povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca 16) alebo ktorý nespĺňa podmienky podľa § 18 ods. 1 tretej vety a ods. 2, je povinný ich splniť do 1. októbra 2004, inak sa má za to, že sa v tento deň svojej funkcie vzdal.

(6) zrušený od 25.11.2004.

 

§ 30b
 


(1) Postupom podľa § 2 ods. 5 a 6 nie sú dotknuté vlastnícke vzťahy.

(2) Príslušná správa katastra vykoná opatrenia vyplývajúce z územných zmien podľa § 2 ods. 5 a 6.



§ 30c
 

Hlavný kontrolór, ktorý je zvolený podľa predpisov platných do 30. júna 2004 a nespĺňa podmienku podľa § 18 ods. 1 tretej vety, je povinný ju splniť do 1. marca 2005, inak sa má za to, že sa v tento deň svojej funkcie vzdal.

㤠30d
Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2010

Obec upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v súlade s § 12 ods. 1 až 6 do 30. septembra 2010.

DS: V prechodných ustanoveniach z dôvodu právnej istoty sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa významu slova “obec” v platnom právnom poriadku. Taktiež sa ustanovuje primeraná lehota, v ktorej obec je povinná upraviť rokovací poriadok obecného zastupiteľstva v súlade so zmenami vykonanými touto novelou.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Poznámky pod čiarou:
1) Čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.

1a) Čl. 67 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.

1b) § 3 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.

1c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z.z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín.

1d) Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

2a) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z.z.

2b) § 4 ods. 1 zákona č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín.

3) § 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 34 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) Napríklad zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

4a) § 8 zákona č. 253/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5a) Napríklad zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

5b) Napríklad § 34 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, § 30 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, § 8 ods. 3 písm. f) zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, § 3 ods. 1 zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov , § 8 ods. 5 písm. a) zákona č. 215/2001 Z. z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo, § 34 ods. 1 písm. c), d), e) a k) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší), § 16 ods. 1 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 ods. 3 písm. b) bod 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 21 ods. 3 písm. d) a odsek 4 písm. c) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 23 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5c) § 39 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.

5d) Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 397/2008.

6) Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

6a) Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

6b) § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z.z.

7) Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

8) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

8a) Článok 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.

8b) Napríklad § 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

8c) § 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

9) Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

9a) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

9b) Zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

10) Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

10a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

10b) Napríklad zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

11) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov.

11a) Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.

12) § 2 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

12a) zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

12b) § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov .

13) § 20 Občianskeho zákonníka.

14) § 9 ods. 1 Zákonníka práce.

15) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
 

15b)§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

16) Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.

16a) Zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.

16b) § 49 a 50 Zákonníka práce.

16c) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

16d) Zákon č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach.

16e) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z.z.

16f) Napríklad zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16g) § 11 ods. 3 zákona č. 152/1998 Z.z.

17) § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku.

17a) § 70 až 75a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

18) § 139a ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

18a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

18aa) Napríklad zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18b) § 136 ods. 2 Zákonníka práce, v znení zákona č. 210/2003 Z. z.

18c) Napríklad zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

19) § 63 ods. 1 písm. a) až c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

20) § 14 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.
§ 13 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.
 


 

Súčasne boli schválené tieto novelizácie zákonov:

Čl. II
(do platného zákona sú len pre orientáciu a prehľadnosť vložené novelizačné body)

Zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť sa mení takto:
 

 

§ 1
 

(1) Fyzické a právnické osoby 1) môžu predávať a rozširovať tlač a iné veci, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť, len za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vypúšťa sa: „ak touto činnosťou nepáchajú trestný čin. podľa § 205 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 175/1990 Zb.“

(2) Tlačou a vecami podľa odseku 1 sa rozumie pre účely tohto zákona periodická tlač 2) a neperiodická tlač, audiovizuálne záznamy, vyobrazenia alebo iné predmety, ktoré môžu svojím obsahom a charakterom ohroziť mravnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie (ďalej len "veci").


§ 2
 

(1) Predaj a rozširovanie vecí sa môže uskutočňovať v osobitných predajniach alebo iných priestoroch na to schválených (ďalej len "schválené priestory") obcou; pôsobnosť obce je výkonom samosprávy. Vypúšťa sa: „príslušným orgánom štátnej správy“.

DS: Ustanovuje sa samosprávna pôsobnosť obce pri schvaľovaní priestorov, v ktorých možno predávať a rozširovať veci spôsobilé ohroziť mravnosť.
(2) Schválené priestory podľa odseku 1 nesmú byť umiestnené v blízkosti škôl a školských zariadení 4) a priestorov, v ktorých sa vykonávajú náboženské obrady.

 

§ 3
 

Fyzické a právnické osoby musia pri predaji a rozširovaní vecí dodržiavať tieto podmienky:
a) veci nesmú byť vystavované vo výkladoch a verejne propagované,

b) predaj a rozširovanie vecí nesmú uskutočňovať osoby mladšie ako 18 rokov,

c) vstup do schválených priestorov nemožno povoliť osobám mladším ako 18 rokov.

 

§ 4
 

(1) Priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 2 ods. 1 a § 3.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obvodný úrad a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.5)


DS: Precizuje sa úprava priestupkov vo veciach predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.

 

§ 4a

(1) Obvodný úrad uloží pokutu od 500 eur do 10 000 eur fyzickej osobe – podnikateľovi a právnickej osobe, ktorá poruší povinnosť podľa § 2 ods. 1 a § 3.

(2) Obvodný úrad pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

(3) Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa obvodný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(4) Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)

(5) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

DS: Zákon sa dopĺňa o úpravu administratívneho trestania za iné správne delikty než priestupky za porušenie jeho ustanovení právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými podnikať.
 

 

§ 5

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
____________________

1) § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

2) § 2 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon).

3) – vypúšťa sa.

4) Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

6) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.


 

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z. a zákona č. 520/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:

1. § 63 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Ústavný súd rozhodne o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti .
2. Za § 79a sa vkladá § 79b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠79b
Prechodné ustanovenie účinné od 1. apríla 2010

Konanie o sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy, ktoré sa neskončilo do 31. marca 2010, sa dokončí podľa ustanovení účinných do 31. marca 2010.

DS: V súvislosti s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými boli (často po viac ako roku) voľby do orgánov samosprávy obce vyhlásené za neplatné, vznikajú problematické situácie najmä ohľadne dosiaľ vykonaných úkonov dotknutého orgánu obce. To spôsobuje napätie v územnej samospráve. Preto je žiaduce, aby ústavný súd v rámci svojich možností rozhodol vo veci samej čo najskôr. Navrhuje sa, aby ústavný súd vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy rozhodol v primeranej zákonnej lehote, a to najneskôr do 90 dní od doručenia volebnej sťažnosti. Táto lehota sa nebude vzťahovať na konania, ktoré sa začali a neskončili pred účinnosťou tejto novely.
 

 

Čl. IV

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 36/2005 Z. z. sa dopĺňa takto:

§ 27 ods. 3 znie:
„(3) Ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nevzťahuje na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávy, ak o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd. Obec rozhodne o proteste prokurátora do 30 dní od doručenia protestu.“.

DS: V prípadoch, keď o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce pri výkone samosprávnej pôsobnosti obce je príslušný rozhodnúť súd, v konaní o proteste prokurátora nemožno použiť časť ustanovenia za bodkočiarkou § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorá je síce formulovaná pre všetky orgány verejnej správy, avšak nezohľadňuje špecifikum postavenia obcí, ktoré nemajú bezprostredne nadriadený orgán.
 

 

Čl. V

Zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, sa mení takto:

1. V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 553/2001 Z. z.“ nahrádza citáciou „zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“.

2. V poznámke pod čiarou k odkazu 2 sa citácia „Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 115/1995 Z. z. o ochrane zvierat, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „Napríklad zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.“.

3. V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „Zákon č. 379/1997 Z. z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách) v znení neskorších predpisov.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov.“.
4. V § 2 písm. a) bode 3 sa za slovom „záchranných“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „lokalizačných a likvidačných“.

5.V § 3 ods. 6 sa slová „100 Sk“ nahrádzajú slovami „3,50 eura“.
6. § 7 vrátane nadpisu znie:
㤠7
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak
a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny,
b) neprihlási psa do evidencie,
c) umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2,
d) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane,5)
e) neoznámi odcudzenie, zničenie alebo stratu známky,
f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.

(2) Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak
a) neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol,
b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom,
c) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane,5)
d) nepreukáže známkou totožnosť psa,
e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa,
f) neodstráni bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo.

(3) Za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur.

(4) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.

(5) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.6)

(6) Výnosy z pokút sú príjmom rozpočtu obce okrem výnosov z pokút uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.“.

DS: Na základe poznatkov získaných z doterajšieho vykonávania sankčných ustanovení zákona sa spresňuje úprava problematiky priestupkov.
Poznámky pod čiarou k odkazom 5 a 6 znejú:
„5) § 24 a 25 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
6) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.”.


 

Čl. VI

Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. a zákona č. 254/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 odsek 3 znie:
„(3) Obvodný úrad so súhlasom ministerstva môže zriadiť na výkon niektorých činností štátnej správy pracovisko obvodného úradu a určiť jeho územný obvod.“.

DS: Zjednodušuje a zefektívňuje sa postup obvodných úradov pri zriaďovaní pracovísk obvodných úradov. Platná právna úprava zriaďovania pracovísk obvodných úradov neumožňuje flexibilne reagovať na požiadavky obcí na približovanie štátnej správy v pôsobnosti obvodných úradov najmä občanom, pretože príloha č. 2 k zákonu priamo určuje obce, v ktorých obvodný úrad môže zriadiť svoje pracovisko. Z tohto dôvodu sa navrhuje postup pri zriaďovaní pracovísk obvodných úradov upraviť bez obmedzenia vyplývajúceho z uvedenej prílohy tak, že obvodný úrad môže zriadiť pracovisko a zároveň určiť jeho územný obvod so súhlasom ministerstva vnútra.
Pracovisko možno zriadiť predovšetkým v obciach mimo sídla obvodného úradu, avšak zákon nevylučuje možnosť zriadiť takéto pracovisko aj v obci, ktorá je sídlom obvodného úradu, najmä vo väčších mestách.
2. § 4 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Obvodný úrad v rozsahu svojej pôsobnosti môže spolupracovať s orgánmi verejnej správy iných štátov, najmä na účel vzájomnej výmeny skúseností pri zabezpečovaní úloh štátnej správy.“.
DS: Spolupráca miestnych orgánov štátnej správy s obdobnými orgánmi iných štátov môže byť vzájomne prospešná, avšak chýba právna úprava, ktorá by v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy umožňovala obvodným úradom nadväzovať právne vzťahy v rámci medzinárodnej spolupráce. Preto sa všeobecným ustanovením rozširuje pôsobnosť obvodných úradov aj o tento úsek.
3. Príloha č. 2 sa vypúšťa.


Čl. VII

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 a zákona č. 400/2009 Z. z. sa mení takto:

V § 1 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová „a schváleného zastupiteľstvom samosprávneho kraja alebo obecným zastupiteľstvom“.
DS: Navrhovaná úprava nadväzuje na článok I bod 37, podľa ktorého poriadok odmeňovania zamestnancov obce bude schvaľovať starosta obce. Okrem toho určenie oprávneného orgánu obce a samosprávneho kraja na schválenie uvedeného dokumentu vecne nepatrí do tohto zákona, ale do zákona o obecnom zriadení a zákona o samosprávnych krajoch.

 

Čl. VIII

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 130/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 421/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 500/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 11/1992 Zb., zákonom Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 43/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 252/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákonom č. 229/1997 Z. z., zákonom č. 225/1998 Z. z., zákonom č. 233/1998 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákonom č. 389/1999 Z. z., zákonom č. 6/2001 Z. z., zákonom č. 453/2001 Z. z., zákonom č. 205/2002 Z. z., zákonom č. 515/2003 Z. z., zákonom č. 369/2004 Z. z., zákonom č. 535/2004 Z. z., zákonom č. 583/2004 Z. z., zákonom č. 615/2004 Z. z., zákonom č. 757/2004 Z. z., zákonom č. 171/2005 Z. z., zákonom č. 628/2005 Z. z., zákonom č. 267/2006 Z. z., zákonom č. 330/2007 Z. z., zákonom č. 334/2007 Z. z., zákonom č. 335/2007 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 205/2008 Z. z., zákonom č. 384/2008 Z. z., zákonom č. 445/2008 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. .../2009 Z. z. a týmto zákonom.
DS: Vzhľadom na to, že zákon o obecnom zriadení bol novelizovaný viac ako tridsaťkrát, ako i so zreteľom na rozsah navrhovaných zmien a doplnení, navrhuje sa vyhlásenie jeho úplného znenia.
 

 

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2010.

 


 

webygroup

dnes je: 11.12.2017

meniny má: Hilda


2831012

Úvodná stránka